Hlbokomorská soľ NOTO JAPONSKO – vločky

Popis

Japonsko je známe svojimi technologickými inováciami a patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Táto vyspelosť sa prejavuje aj v spôsobe získavania prírodných zdrojov, ako je hlbokomorská soľ z Japonského mora. Tá sa získava pomocou zariadenia Noto Deep Sea Water Facility, jedného z iba ôsmich takýchto zariadení v celom Japonsku

Toto zariadenie sa nachádza v prefektúre Noto pri pobreží Ogi a čerpá vodu z hĺbky 320 metrov pod hladinou mora. Proces spracovania využíva nízkoteplotnú metódu (pod 60 °C), ktorá umožňuje zachovať maximálne množstvo minerálnych látok v soli.

Hlbokomorská soľ sa líši od bežnej morskej soli v niekoľkých kľúčových aspektoch:

• Menej baktérií – V hĺbke 320 metrov sa nachádza až tisíckrát menej baktérií ako v povrchových vodách, keďže sem nepreniká slnečné svetlo, ktoré by podporovalo ich rast.
• Stabilita a čistota – Hlbokomorská voda je izolovaná od znečistenia, čo minimalizuje prítomnosť ťažkých kovov a mikroplastov.
• Minerálne bohatstvo – Obsahuje vyvážené množstvo minerálov, ktoré sa v bežnej morskej soli môžu meniť v dôsledku odparovania alebo znečistenia.

Laboratórna analýza hlbokomorskej soli Noto (preklad z japončiny)

Porovnanie zloženia prvkov v hlbokomorskej, morskej a himalájskej soli

Špecifiká hlbokej morskej vody 

Morská voda ochladená v Arktíde a Antarktíde sa stáva hustejšou a podľa svojej špecifickej hmotnosti klesá do rôznych hĺbok, kde vytvára vrstvy s odlišnými vlastnosťami. Vo všeobecnosti je známe, že slnečné svetlo preniká do maximálnej hĺbky približne 150 metrov. Hlboká voda označuje morskú oblasť, kam svetlo nepreniká a kde teplota zostáva nízka a stabilná.

Povrchová vrstva oceánu je ohrievaná slnečným žiarením, no v zime môže ochladzovanie atmosférou spôsobiť jej klesanie. Medzi touto povrchovou vrstvou a hlbokou vodou sa nachádza termoklina – vrstva, v ktorej teplota rýchlo klesá. Táto vrstva obmedzuje miešanie vody, a preto sa povrchová a hlboká voda zvyčajne nemiešajú.

V porovnaní s povrchovou vodou má hlbokooceánska voda výnimočné vlastnosti, ako sú čistota, eutrofickosť, dozrievanie, bohaté minerálne zloženie a stabilita pri nízkych teplotách. Vďaka týmto vlastnostiam nachádza využitie v rybolove, poľnohospodárstve, potravinárstve, nápojovom priemysle, kozmetike a farmaceutickej výrobe.

Slnečné svetlo vstupujúce do vody sa môže za vhodných podmienok dostať do hĺbky približne 1 000 metrov, ale len zriedkakedy sa dostane do hĺbky väčšej ako 200 metrov. Oceán je rozdelený na tri zóny podľa hĺbky a úrovne osvetlenia. Horných 200 metrov oceánu sa nazýva eufotická alebo „slnečná“ zóna. Dysfotická zóna 200 do približne 1 000 metrov, kde je už len veľmi slabé svetlo, ktoré nestačí na fotosyntézu. Afotická zóna („temná“ zóna) pod 1 000 metrov, kde nepreniká žiadne slnečné svetlo a panuje úplná tma.

V zariadení na spracovanie hlbokomorskej vody v Noto sa používa 100 % načerpaná hlbokomorská voda.
Soľ sa vyrába procesom odparovania, a to pri teplote nižšej ako 60 °C, aby sa zachovali vyvážené minerálne vlastnosti.

Zariadenie používa hlbokomorskú vodu koncentrovanú 1,5-násobne a premieňa ju na soľ v priebehu piatich dní.
Soľ z Noto obsahuje iba „prvú soľ“ – najkvalitnejšiu vrstvu soli ešte pred zvýšením slanosti.
Zo zhruba 3 ton surovej hlbokomorskej vody možno získať len asi 60 kg soli, pričom výsledný produkt má dokonalú chuť.